Ááááááá, to je dobrééééé…. Toto si dokážem užívať až do posledného chromozómu….
Áno, trochu to bolí, to je pravda. Ale stojí to za to. No – ono to má svoje úskalia. Keď sa potrhám, nerobí mi masáž dobre. Neviem, čím do mňa tlačia, ale vtedy je to nepríjemné.
Mikrotrhlinky mám, keď to s nami preženie krv. Keď vteká, je to super. Eufória. Pocit napumpovania. Pocit veľkosti. Akurát strácate kontrolu a mieru. Je to tak dobré, že neviete prestať. Návaly kyslíka, živín, železa, vitamínov a kto vie, čoho ešte. Nechcete prestať.
Niekedy mám pocit, ako keby si červené krvinky povedali: „Hej, tu je super žúr, poďte sem všetci!“ – a vrazia ako nezvaní hostia na cudziu svadbu. A mňa ide roztrhnúť. Doslova.
Mám kamošov vo výstelke žalúdka. Hovorili, že sa učili na sústavovom dejepise (my máme dejiny svalovej sústavy, oni tráviacej), že bola nejaká ikvos… ingus… inkvizícia (!) a vraj týrali obete tým, že im nalievali žalúdky do prasknutia vínom. Tak ja sa pri invázii krvi cítim ako kamoši z výstelky pri inkvizícii vína.
Deje sa mi to vlastne pri brutálnej námahe. Teda po tréningoch. Vtedy mi masáž robí zle. Neznášam tlak. Neviem prečo do mňa vtedy tlačia. To máte pocit, že vás úplne roztrhne. Prosím vás, nerobte mi to! Tieto správy vo fľaši sú naozaj posledným pokusom o prosbu. Tréning do svalovky – pre mňa zle. Masáž svalovky – pre mňa zle. Bolí to.
Ja neviem, vy neviete, že vás to bolí? Fakt sa musíte takto týrať? Veď my do mozgu vysielame pri každom bolestivom úkone signál. Musí byť vysvietený ako Las Vegas! Ten mozog je úplne vypnutý? Lenivý? Neschopný? On vám to nepovie? Ja s vami inak komunikovať neviem, len cez neho! Tak ho prebuďte, aby vám to posúval!
Keď mám svalovku, masáž mi skrátka škodí. Tlačia do mňa a to, čo sa má zahojiť sa všetko, akurát nie hojí. Prečo to nemôže byť jemné, hladkavé, hrejivé? To by mi pomohlo. To by do mňa vohnalo trochu krvi, len o trochu viac, než do mňa prúdi teraz a trochu viac ma okysličí, dovedie trochu viac živín… Ak nutne masáž, tak jemnúčko….
Rovnaký efekt má ľahučký tréning. To, čo mne a bráškom spôsobilo svalovku, ale iba s 10%-nou intenzitou… Len jemne prekrviť. Ale pošepnem vám – masáž je príjemnejšia 😉
No dnes to bolo super. Zvlášť ma potešilo, že od nás konečne odlepili tú prítulnú fasciu. To budeme mať pár týždňov pokoj…
Keď sme pri nej, odliepanie fascií som schopný podstúpiť kedykoľvek, keď nemám svalovku. Áno, bolí to, ale potom môžeme ľahšie dýchať. Uvoľnia sa žily a lymfatické cievy, ktoré tá bleduľa priesvitná pritlačila. Rýchlejšie odvedú naše splodiny, toxíny a všetko, čo v nás a našom okolí nemá čo hľadať a rýchlejšie uvoľnia miesto pre novú, vyživenú, okysličenú krv. Ale hlavne – ONA sa ku mne nejaký čas nedostane. Mať ruky, tak si ich mädlím vždy, keď ju odo mňa odlepia.
Kyslíkovým bublinkám zdar!