Zasa to bolí. Ja neviem, čo to bolo, ale bola to taká šleha, až sa začala krv okolo nás zrážať. Každé svalové vlákenko sa skrútilo do seba a odmietalo vyliezť.
Toto sú chvíle, kedy by som zo seba vytrhol náš motoneurón. Kým sme v pohode, on sa neunúva. No akonáhle sa niečo deje, začne byť aktívny. Nechutné. Je rozstrapkaný jak fascia po liposukcii, vraj aby mal kontaktné plôšky na každom z nás. Aby nás mohol kontrolovať.
Presne toto je celý on. Kontrola, príkazy. Odteďka su majorem…. Slepo počúva generála. Ten si – chránený lebkou – vylihuje a mir nichts, dir nichts vysiela signály. A ty, sval, makaj.
Ja s bráškami sme napichnutí jedným alfa-motoneurónom. Pracujeme teda spolu, lebo ON čo dostane, to odovzdá. Načo by premýšľal? Len deleguje. Dokonca tvrdí, že sme motorická jednotka. Iste. A motorky máme kde? Há? Na perikardiu odparkované?
Neviem, prečo tak podceňuje našu inteligenciu. Ale hlavne – nedá sa s ním komunikovať. On do nás tlačí chémiu a my mu to nemôžeme ani vrátiť. Lebo mozog cez neho len vysiela. Od nás prijíma info len z gama-motoneurónu. A to je pán! Verne všetko reportuje šedej kôre. S ním nie je najmenší problém.
Ale Alfa – škoda reči. Aj ten názov „motorická jednotka“ si odvodil podľa mňa sám od seba. Zrejme si myslí, že je alfa samec a jednotka. On vôbec netuší, že „moto“ je odvodené od „moták zmotaný“! Ale keďže nás veľkopansky nepočúva, ani mu to nemôžeme vysvetliť. Jeho škoda.
Asi to posuniem Game. Nech si s tým tá šedá mozgová eminencia poradí ako chce.
Inak – tá chémia, čo do nás púšťa – je to bezpečné? Neobsahuje to nejaké É-čka?